Celé meno:José Facundo Torres de Terrada Arana Manchida
Narodil sa: 31.3.1972 v Buenos Aires.
Kvet: jazmín
Farba: čierna
Obľúbené jedlo:Barbecue
Obľúbený film:Dom duchov
Vôňa:Givenchy Insense Ultramarine
Čo miluje najviac:predovšetkým rodinu
Pieseň:Shine on you crazy Diamond od Pink Floyd
Čo vôbec nemá rád:Úvahy o tom čo,alebo koho nemá rád
Jeho idol: ,,Idol nemám, ale mám veľa vzorov,ktoré sa oplatí nasledovať ".

Už na prestýžnej strednej škole sníval o kariére hudobníka a herca, ale jeho plány na čas zhatila zákerná choroba - lekári mu zistili rakovinu lymfatických uzlín. Desať mesiacov podstupoval úmorné ožarovanie a chemoterapiu. Vypadali mu vlasy, ale napokon zvýťazil nad smrteľnou chorobou a po piatich rokoch lekárskych vyšetrení sa konečne dočkal radostnej správy : rakovina bola preč ! Odvtedy si každý deň užíva plnými dúškami, dokáže sa radovať aj zmaličkostí a neženie sa za lacnou slávou v šoubiznise.

Najskôr hrával na obľúbenom saxofóne s pouličným hudobníkom v podchode na metro. Tam si ho všimol televízny producent a sprostredkoval mu malé seriálové úlohy. Keď mal rolu záletníka Iva DiCarla v telenovele Muňeca brava "Divoký anjel" , jeho život sa od základov zmenil. Prenasledujú ho davy obdivovateliek, poštovú schránku má káždý deň plnú na prasknutie a bez osobných strážcov radšej ani neopúšťa dom. Úlohy si teraz starostlivo vyberá, ale trémy sa ešte stále nezbavil. ,,Keď si uvedomím, že na obrazovke ma vidia milióny ľudí, vystúpi mi na čelo studený pot. Mnohí ma obdivujú, kladú na mňa vysoké nároky a ja ich nechcem sklamať."

Pouličný hudobník
Už ako 15-ročný okúsil remeslo herectva. Jeho najlepšiemu priateľovi sa nechcelo chodiť samému do hereckého štúdia, tak ho odprevádzal. Po večeroch počúval piesne Janis Joplin a Pink Floyd. Jedného dňa ho oslovil pouličný hudobník. Facundo práve čakal na metro a mal so sebou svoj obľúbený saxofón. Neznámy sa ho opýtal, či nemá chuť trochu si s ním zahrať. Arana súhlasil a natoľko sa mu to zapáčilo, že takmer rok chodil deň čo deň do podchodu a hral. Za svoju kariéru môže ďakovať práve tejto náhode. V podchode si ho totiž všimol istý scenárista a ponúkol mu rolu v jednej telenovele. Pár rokov bol druhoradým hercom v rozličných "mydlových operách", keď mu vytúženú slávu priniesla rola Iva po boku Natalie Oreiro. Jeho život sa od základov zmenil - nemôže urobiť ani krok bez svojich osobných strážcov a každý deň má poštovú schránku na prasknutie plnú listov od svojich fanúšikov a najmä obdivovateliek. Sú také, čo túžia len po autograme, ale väčšina by chcela získať aspoň pramienok jeho vlasov. Najviac však túžia po stretnutí s ním. Facundo prečíta každý ponúknutý scenár, teraz si však môže vyberať: "Už nemusím prijať každú úlohu. Napriek tomu mám pred každým nakrúcaním stále veľkú trému. Keď si pomyslím, že ma na obrazovkách vidia milióny ľudí, vystúpi mi na čelo studený pot. Viacerí ma pokladajú za svoj vzor, preto musím vyhovieť ich nárokom." Snaží sa, aby verejnosť neprenikla do jeho života. Je taký ako ostatní rovesníci. Rozdiel je len v tom, že na ulici sa možno viacerí za ním obzrú. S rodinou chodieva na veľké pikniky vo voľnej prírode. Jeho otec fantasticky varí a Facundo si na týchto jedlách rád pochutnáva. Hovorí, že nikde na svete nevedia variť tak dobre ako práve v rodnej Argentíne.

Prístupov 4142

Kvalita článku